Ján Vanovič (fyzik)
| Ján Vanovič | |
| slovenský fyzik | |
| Narodenie | 17. január 1907 Turčiansky Svätý Martin, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 25. február 1973 (66 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
Prof. RNDr. Ján Vanovič (* 17. január 1907, Martin – † 25. február 1973, Bratislava) bol slovenský fyzik, vysokoškolský pedagóg.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]- otec: Ľudovít Vanovič
- matka: Anna rod. Petrikovichová
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 17. januára 1907 v Martine. Tu v roku 1926 ukončil stredoškolské štúdium. V školskom roku 1926/1927 začal študovať na Českej vysokej škole technickej v Brne. Od roku 1927 študoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Štúdium ukončil štátnymi skúškami v roku 1931. V rokoch 1933 – 1944 pôsobil na bratislavských gymnáziách. V roku 1936 mu prof. Viktor Teissler, vedúci Ústavu lekárskej fyziky na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, umožnil vedecky pracovať. Venoval sa problematike spriahnutých kyvadiel. V roku 1938 bol promovaný za doktora prírodných vied (RNDr.) na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Roku 1941 ako honorovaný docent prednášal astronómiu na Slovenskej vysokej škole technickej a matematiku na Vysokej škole ekonomickej. Počas SNP i po oslobodení pracoval na Povereníctve SNR pre školstvo a osvetu ako prednosta 2. odboru – starostlivosť o stredné školy. Od roku 1947 prednášal na novovzniknutej Pedagogickej fakulte UK. V roku 1948 sa stal vedúcim Fyzikálneho ústavu tejto fakulty, menovaný bol za profesora a súčasne prednášal aj na Prírodovedeckej fakulte. Po roku 1953 prešiel na novovytvorenú Vysokú školu pedagogickú ako dekan Fakulty prírodných vied. Naďalej však prednášal aj na UK. Po zrušení Vysokej školy pedagogickej v roku 1959 prešiel na Katedru fyziky Prírodovedeckej fakulty UK a v roku 1961 na novovytvorenú Katedru jadrovej fyziky UK, kde pôsobil až do svojej náhlej smrti 25. februára 1973.
Okrem organizačnej a pedagogickej práce vyvíjal aj rozsiahlu činnosť vedeckú, najmä v oblasti modernizácie vyučovania fyziky aj s jej aplikáciami na stredoškolské kurzy. Táto činnosť zapadala do rámca úlohy štátneho plánu výskumu, ktorej bol koordinátorom. Bol činný v rozhlase i v televízii. Významná bola aj jeho činnosť v rôznych organizáciách a komisiách. Bol členom v niekoľkých redakčných radách a edičných komisiách. Bol členom JČSMF od roku 1928. Bol zakladateľom a prvým predsedom Fyzikálnej pedagogickej sekcie JSMF( 1969 – 1972). Zastával funkciu predsedu JSMF a podpredsedu JČSMF. Vykonával funkciu podpredsedu Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV. Bol expertom fyziky Onkologického ústavu, expert fyziky v Ústave pre výskum rúd v Bratislave. V Socialistickej akadémii bol členom od roku 1958 a vykonával funkcie v jej predsedníctve. Bol členom Slovenskej a Československej mierovej rady. Na svojom poslednom pracovisku, na Katedre jadrovej fyziky pracoval 12 rokov. Významne prispieval k jej rozvoju a bol nezištným radcom a pomocníkom pri odbornom i kvalifikačnom raste jednotlivých jej pracovníkov a účinne sa podieľal na výchove a pri kvalifikačnom pokračovaní mladých fyzikov vôbec.
Bol nositeľom mnohých vyznamenaní. V roku 1947 dostal Rad SNP 2. triedy, v roku 1962 Vyznamenanie Za vynikajúcu pedagogickú prácu, v roku 1972 zlatú medailu UK. Zjazd JSMF mu v roku 1972 udelil vyznamenanie Čestný člen.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Bol autorom mnohých učebníc pre stredné školy. V roku 1938 napísal úspešnú učebnicu Geometria pre IV. triedu gymnázia. V roku 1941 napísal Fyziku pre VII. triedu slovenských gymnázií a pre učiteľské akadémie a v roku 1942 Fyziku pre VIII. triedu slovenských gymnázií a pre učiteľské akadémie. V oboch používal pomerne náročný matematický aparát. Ich kvalitu potvrdili nové vydania v rokoch 1947 a 1949. V začiatočných rokoch Pedagogickej fakulty UK pre nedostatok inej literatúry poskytovali významnú výpomoc aj pre túto fakultu. Neskôr viedol kolektív autorov pri vydaní Učebnice fyziky pre 2. ročník SVŠ, ktorá vyšla s celoštátnou pôsobnosťou v češtine aj v slovenčine v roku 1966 a aj v rokoch 1968 a 1972. Napísal tiež dodatok učebnice fyziky pre gymnáziá Teória relativity. Okrem učebníc napísal učebné texty z experimentálnej fyziky, z teórie elektromagnetického poľa, teórie relativity, astronómie, didaktiky fyziky, z atómovej a jadrovej fyziky. V posledných rokoch pracoval na vysokoškolskej učebnici Atómová fyzika. Dokončili ju jeho žiaci a vydali ju v r. 1980. Súpis vedeckých prác prof. Vanoviča prekračuje číslo 20. Okrem toho napísal vyše 70 odborných a vedecko-populárnych článkov.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.